Belianska jaskyňa
Nachádza sa vo východnej časti Belianskych Tatier, v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry na území Tatranského národného parku. Zameraná dĺžka jaskyne je 2350 m. Upútajú sintrové vodopády, pagodovité stalagmity a iné formy sintrovej výplne. V jaskyni sa zistilo 7 druhov netopierov. Vstupné časti jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia. Do jej priestorov sa preniklo opäť v roku 1881. časť jaskyne sprístupnili už v roku 1882. V súčasnosti je sprístupnených 1000 m.

Bystrianska jaskyňa
Nachádza sa v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá na južnej strane Nízkych Tatier. Známe priestory zahrňujú Starú a Novú jaskyňu. Dosahujú dĺžku vyše 1000 m. Zo sintrovej výplne dominujú záclony, miestami sa vyskytuje aj aragonit. V jaskyni sa zistili 8 druhov netopierov. Starú jaskyňu objavili v roku 1923, ďalšie časti v rokoch 1926 a  1932. Od roku 1971 sa využíva na speleoterapiu.

Demänovská jaskyňa slobody
Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská kotlina na území Národného parku Nízke Tatry. Dosahuje dĺžku 8126 m. Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy, ale aj excentrické stalaktity. Upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty. V jaskyni sa zistili 4 druhy netopierov. Objavili ju suchým ponorom Demänovky v roku 1921. Dĺžka sprístupneného úseku je 1800 m.

Demänovská ľadová jaskyňa
Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Dosahuje dĺžku 1750 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity a stalagmity. Je tu nálezisko kostí rôznych stavovcov vrátane jaskynného medveďa (Ursus speleaus). Zistilo sa 8 druhov netopierov. Jaskyňa je známa oddávna. Dĺžka sprístupneného úseku je 650 m.

Dobšinská ľadová jaskyňa
Nachádza sa v Spišsko-gemerskom krase, v Národnej prírodnej rezervácii Stratená na území Národného parku Slovenský raj. Dosahuje dĺžku 1232 m. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Objem ľadu je  100 132 m³, najväčšia hrúbka ľadu je 26,5 m. Doteraz sa zistilo 12 druhov netopierov. Jaskyňu objavili v roku 1870. Sprístupnených je 475 m.

Jaskyňa Domica
Nachádza sa na juhozápadnom okraji Silickej planiny, v Národnej prírodnej rezervácii Domické škrapy na území Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský kras. Dosahuje dĺžku 5358 m. Z bohatej sintrovej výplne sú typické štíty a bubny, kaskádové jazierka. cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Je tu najvýznamnejšie archeologické nálezisko bukovohorskej kultúry na Slovensku. Zistilo sa 16 druhov netopierov. Objav jaskyne sa datuje do roku 1926. Sprístupnená je od roku 1932 vrátane plavby a elektrického osvetlenia. V súčasnosti sprístupnené časti merajú 1315 m, z toho plavba 140 m.

Jaskyňa Driny
Nachádza sa v Smolenickom krase, na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Dosahuje dĺžku 680 m. Menej rozsiahle priestory sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Typické sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním, ďalej sú zastúpené vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, stalaktity a jazierka. Doteraz sa zistilo 11 druhov netopierov. Jaskyňu objavili v roku 1930. Dĺžka sprístupneného úseku je 410 m.

Gombasecká jaskyňa
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny, na území Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský kras. Dĺžka výverovej jaskyne je 1525 m. Jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Sú tu aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Jaskyňu objavili v roku 1951. Na jaskyňu sa vzťahujú počiatky rozvoja speleoterapie na Slovensku. Dĺžka sprístupneného úseku je  285 m.

Harmanecká jaskyňa
Nachádza sa v doline Harmanca, v južnej časti Veľkej Fatry. Dosahuje dĺžku 2763 m. Známa je najmä výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády, záclony a sintrové jazierka. Vo veľkom dóme sú 2 pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. V jaskyni sa zistilo 9 druhov netopierov. Vstupný priestor zvaný Izbica bol tamojším obyvateľom známy oddávna. Jaskyňa je pre verejnosť sprístupnená od roku 1950 v dĺžke 720 m.

Jasovská jaskyňa
Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine Košickej kotliny v Národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny, na území Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský kras. Dosahuje dĺžku 2811 m. Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, vodopády, štíty, bubny, brčká a iné formy. Zistených je 19 druhov netopierov. O jaskyni sa vedelo už v prvej polovici 13. storočia. Od roku 1995 sa v nej vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty. Sprístupnená je v dĺžke 550 m.

Ochtinská aragonitová jaskyňa
Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štitnikom. Dosahuje dĺžku 300 m. Unikátny prírodný jav pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznou genézou jaskynných priestorov. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých jaskynných dutinách. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňu sprístupnili v roku 1972 v dĺžke 230 m.

Važecká jaskyňa
Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec. Dĺžka jaskyne je 530 m. Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Je to významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus speleaus). Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Pokračovanie jaskynných priestorov objavili v roku 1922. Sprístupnených je 235 m.

Jaskyňa mŕtvych netopierov
Sprístupnená od mája 2003 Speleoklubom SLOVAKIA-Brezno. Nachádza sa v Ďumbierskych Tatrách (Nízke Tatry), celková dĺžka 14 úrovní jaskynných chodieb je 17 118 m, z čoho je 1000 m sprístupnených. Je vytvorená v dolomitických vápencoch, vyniká mohutnými podzemnými riečiskami miestami aj s kvapľovou výzdobou.

Bojnická hradná jaskyňa
Je súčasťou prehliadkovej trasy Bojnického zámku. Je vytvorená v travertíne ako travertínová kráterová jaskyňa.

Krásnohorská jaskyňa
Jaskyňa s dĺžkou 1100 m sa nachádza na severnom úpätí Silickej planiny, dĺžka prehliadkovej trasy je 2 x 433 m (vracia sa tou istou trasou). Jaskyňa vyniká zlomovými riečnymi chodbami a vyše 32 m vysokým stalagnátom.