Najviac jaskýň je v krasových územiach, ktoré u nás zaberajú plochu okolo 2700 km², čo predstavuje 5,5% celkovej rozlohy štátu.

Najlepšie je vyvinutý kras na planinách Slovenského krasu, Muránskej planiny, a Slovenského raja, ale aj na horských hrebeňoch a chrbtoch Vysokých a Belianskych Tatier, Nizkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry. Krasové územia sa vyskytujú aj v Strážovských vrchoch, Malých Karpatách, Starohorských vrchoch, Čiernej Hore a Revúckej vrchovine. Výraznými bralami upúta kras na bradlách v Bielych Karpatách, Maníne a Pieninách. Ojedinelý je kras na travertínových kopách v niektorých kotlinách a dolinách, ako aj vo vápencových šošovkách pod nepriepustnými horninami s aragonitovými jaskyňami v Revúckej vrchovine.

Okrem krasových jaskýň sa zriedkavejšie vyskytujú jaskyne aj v čadičoch, pieskovcoch andezitoch, ryolitoch, žulách a iných nekrasových horninách. Z nich je najdlhšia Stĺpová jaskyňa v Cerovej vrchovine. (182 m).

Na Slovensku je v súčasnosti preskúmaných vyše 4800 jaskýň. Pre verejnosť je sprístupnených 15 jaskýň. V súčasnosti sa pripravuje nová kategória "Verejnosti voľne prístupné jaskyne", ktorá bude zahŕňať približne 30 jaskýň.

Najdlhšie jaskyne:
Demänovský jaskynný systém (33,2 km)
Stratenská jaskyňa (21,7 km)
Jaskyňa mŕtvych netopierov (16,8km)
Jaskyňa zlomísk (10,4 km)
Javorinka (7,1 km)

Najhlbšie jaskyne:
Starý hrad (432 m)
Javorinka (360 m )
Javorová priepasť (313 m)
Jaskyňa mŕtvych netopierov (300 m)
Jaskyňa skalistého potoka (295 m)